Enzýmy a plnohodnotná strava - 2.časť

Aj keď niekto nemá možnosť kupovať ekologicky vypestované ovocie, zeleninu a šaláty, napriek tomu by sa nemal zriekať každodennej surovej stravy. Stále je lepšie zmieriť sa s malou dávkou škodlivých látok, ktorým aj tak nemôžeme uniknúť, ako škodiť imunitnému systému nášho organizmu chorobami z nedostatku.

Tieto odporúčania platia samozrejme aj pre obilné jedlá, ktoré sú pre plnohodnotnú stravu nepostrádateľné. Pripravujú sa z čerstvo zomletých zŕn. Zvlášť odporučenia hodné sú Bircherovo müsli a Kollathova čerstvá obilná kaša, ktorých recepty sa dajú podľa chuti obmieňať. Pečivo a cestoviny by mali byť taktiež celozrnné. Enzýmy už ale vzhľadom k zahriatiu obsahovať nebudú.

Rozumie sa samo o sebe, že k surovému požitiu sa hodia len nezávadné rastlinné potraviny. Hnilé, plesnivé, špinavé alebo červivé ovocie a zelenina by sa používať nemali.

Popri správnom výbere a vyváženom zložení surovej stravy hrá dôležitú úlohu tiež príprava. Nesprávne kuchynské spracovanie môže podstatne znížiť zdravotnú hodnotu. Na začiatku je dôkladná ale šetrná očista plodov a rastlinných častí. Listovú zeleninu a šalátové listy vložíme okrem toho na 10 minút do slaného roztoku, dvakrát tak dlho v ňom ponecháme kapustu a podobnú zeleninu. Potom ich dôkladne umyjeme pod tečúcou vodou. Koreňovú a hľuzovitú zeleninu rovnako ako pevné plody očistíme kefkou pod tečúcou vodou, mäkké plody umyjeme opatrne bez kefky. Aby pri očiste nedošlo k strate vitálnych látok, nesmú byť potraviny vopred zbavené šupky alebo nakrájané. Po dôkladnej očiste sa zbavenie šupky často ukáže ako zbytočné. Pokiaľ sa mu nemožno vyhnúť, šúpe sa len veľmi tenká vrstva, pretože pod šupkou sa väčšinou nachádza väčšina vitálnych látok. Bezpodmienečne je potrebné ošúpať tie potraviny, ktorých šupky boli ošetrované konzervačnými látkami. To však nie je prípad ekologicky vypestovanej zeleniny.

V prípade, že je to naozaj potrebné, krájajú sa potraviny tesne pred podávaním. Krájajú sa pokiaľ možno na hrubé a veľké kusy, aby bol dostatočne zamestnávaný chrup a aby nedochádzalo k stratám vitálnych látok. Menšie kúsky či dokonca mixovanie je žiadúce len pre osoby, ktoré majú problémy so žuvaním a prehĺtaním. Spravidla sa krája buď skleneným strúhadlom, alebo nerezovými nožmi.

Po nakrájaní surovú stravu chutne upravíme. K nešťavnatej surovej strave sa používajú špeciálne majonézy a omáčky (žiadne šalátové dressingy či hotové majonézy). Mnohé druhy zeleniny a ovocia sú samy dostatočne šťavnaté a jedia sa preto najlepšie bez marinád. S bylinkami získava surová strava na chuti, soľou by sa malo šetriť. Naviac bylinky podporujú produkciu tráviacich štiav, obsahujúcich enzýmy.

Surová strava by mala byť skonzumovaná okamžite po servírovaní. Nemala by byť pripravovaná do zásoby a spotrebovávaná až neskôr, pretože dlhším státím sa vytrácajú vitálne látky a tiež sa už potom na ňu "nedá pozerať".

Plnohodnotná strava je bez dostatočného podielu surového jedla nemožná. K zdravému životu ale nestačí len pravidelná konzumácia surovej stravy. Aj u potravy, ktorú nie je možné jesť v surovom stave, je potrebné dbať na zásady správneho stravovania.


Dnes už nie je problém zohnať v každom ročnom období dostatočne čerstvé rastlinné potraviny. Aj v zime máme stále k dispozícii bohatú ponuku. Preto už dnes nemá udržiavanie zásob taký význam, aj keď sa ich prirodzene nemusíme zriekať. Kto napríklad vlastní záhradu a nedokáže jej úrodu skonzumovať za čerstva, ten sa bez udržiavania zásob neobíde. Má teda predovšetkým dve možnosti: zmrazenie a zaváranie.

Zaváranie je podľa nových výskumov lepšie, ako jeho povesť. Síce je pri ňom zo začiatku zničených viac vitamínov a iných vitálnych látok ako pri zmrazovaní, zato sa ale táto strata neskôr takmer zastaví, zatiaľ čo po zmrazení ďalej pokračuje. Po dlhšej dobe sa teda môže zavárané so zmrazeným stále merať. K zásobovaniu enzýmami zavárané potraviny prirodzene prispieť nemôžu. Varenie (sterilizácia) ničí enzýmy citlivé na teplotu. Z tohto dôvodu je tiež potrebné jesť v zime popri zásobách aj čerstvé potraviny.

Zmrazovanie optimálne šetrí enzýmový obsah rastlinných potravín. Nižšie teploty síce enzýmy inaktivujú, po rozmrazení ale začnú opäť pôsobiť. Zato však pokračuje strata iných vitálnych látok pomaly ale nezadržateľne ďalej. Preto nedokážu ani zmrazené potraviny naplno nahradiť stravu čerstvú.
Úplne nevhodné sú pre plnohodnotnú stravu bežné konzervy a hotové jedlá. Obsahujú málo vitálnych látok, často naopak príliš veľa cukru, soli a tiež konzervačných látok. Preto by sme sa im mali prísne vyhýbať.

Dnešný človek schúlostivel. To platí pre všetky životné oblasti, aj pre stravovanie. Preto bude mať ten, kto nie je zvyknutý na surovú stravu, zo začiatku často problémy s trávením (predovšetkým nadúvanie, pocit plnosti). Tráviace orgány jednoducho nie sú schopné tak rýchlo sa prispôsobiť novým nárokom. Tomu je možné predísť tak, že sa užívajú najskôr ovocné, zeleninové a bylinkové šťavy, ktoré obyčajne nepredstavujú pre tráviace orgány žiadne problémy. Potom sa postupne zvyšuje podiel pevnej surovej stravy. Po istom návyku ju možno taktiež bez problémov zjesť.
Keď trvajú tráviace problémy aj naďalej, ukazuje to na ochorenie tráviaceho systému, ktorý by mal byť čo najskôr vyšetrený odborníkom.
Zdravá strava sa zaobíde bez mäsových produktov. Vyvážená vegetariánska strava je dokonca zdravšia než strava obsahujúca mäsové produkty. Kto sa ale nechce mäsa zriecť, mal by jeho podiel v strave aspoň podstatne znížiť.

Rady pre plnohodnotnú stravu

Veľa ľudí si stále ešte myslí, že zdravá strava je to isté, čo fádna diétna strava. Zvlášť silné predsudky tohto druhu sa ozývajú proti vegetariánskej strave. Aj plnohodnotnú stravu, či s mäsom alebo bez neho, možno pripraviť pestro a chutne. A tak nezáleží na spôsobe stravovania, ako na kreativite pri varení. A kto nedokáže z bohatých možností, ktoré ponúka plnohodnotná strava, nič vytvoriť, ten asi nedokáže pestro upraviť ani bežnú civilizačnú stravu.
Jediné nahliadnutie do mnohých kuchárskych kníh pre zdravú alebo vegetariánsku stravu dokazuje, ako málo sú tieto rozšírené predsudky opodstatnené.