Prírodné rastlinné látky oživujú, regenerujú a omladzujú bunky

 

Pod súhrnným pojmom "sekundárne rastlinné látky" sa skrýva mnoho bioaktívnych substancií s účinnými látkami, ktoré podporujú zdravie, pričom sa nevyznačujú žiadnym špeciálnym charakterom ako výživné látky. Zatiaľ sú známe tisíce takýchto rastlinných látok. Nachádzajú sa v potravinách, napríklad ako prirodzené aromatické, farbiace, prenosové, signálne látky či substancie udavajúce chuť.

Sekundárne rastlinné látky slúžia ako rastline samotnej, tak človeku. Rastlina takéto látky nevyrába vo svojej primárnej látkovej výmene, ale v sekundárnej, ktorá nepriamo slúži jej rastu. Odtiaľ je ich názov.

Vo svete rastlín majú za úlohu napríklad chrániť rastlinu pred škodlivými vplyvmi UV žiarenia. V iných prípadoch slúžia sekundárne biologické látky (biolátky) rastliny taktiež ako farbivo, ako napríklad u cvikly, čučoriedok alebo čiernych ríbezlí. Ešte pred niekoľkými rokmi sa sekundárne rastlinné látky pokladali pre telesné bunky za takmer nezaujímavé. Na začiatku 90. rokov sa však zistilo, že môžu intenzívne podporovať zdravie buniek, ich regeneráciu a omladenie. Hippokrates tieto poznatky odovzdával svojim pacientom už pred 2400 rokmi. Spoznal, že prirodzená výživa je tým najlepším liekom. Medzitým sa spektrum účinkov pripisovaných sekundárnym rastlinným látkam značne rozrástlo. Podľa všetkého je rozmanitosť rastlinných biolátok, ktoré spoločne pôsobia v biopotravine tak zdravá, pretože obsahuje prirodzené rastlinné látky, vitamíny, balastné a minerálne látky, tiež stopové prvky a rastlinné farbivá. Preto sa zdá byť žiaduce stravovať sa čo možno najrozmanitejšie a najprirodzenejšie. Vegetariánska výživa obsahuje obzvlášť vysoký podiel zdravie podporujúcich sekundárnych rastlinných látok.


Kto jedáva denne striedavo čerstvú zeleninu, zelené listové šaláty, strukoviny, zrelé ovocie a obilné výrobky a hojne používa čerstvé zelené bylinky, prijíma automaticky zdravú zmes sekundárnych rastlinných látok. O cenné vyváženie sa môže postarať denne čerstvo vytlačená zeleninová šťava či zelený bylinkový nápoj. To všetko podporuje regeneráciu a oživenie telesných a mozgových buniek.

Podporné účinky sekundárnych rastlinných látok pre zdravie sú jedinečné a rozsiahle. Uvedený prehľad poskytuje základné informácie o pôsobení týchto špeciálnych liečivých látok.

Sekundárne rastlinné látky  Podporný liečivý účinok
karoteniody antikarcinogénne (všeobecne znižujú riziko rakoviny)
flavonoidy antimikrobiálne (ochrana pred infekciami, plesňami, baktériami alebo vírusmi)
kyselina fenolová antitrombotický (ochrana pred sklonom k trombóze a upchatiu ciev)
sulfidy antioxidačné ( ochrana buniek, ochrana proti voľným 
radikálom, ktoré môžu poškodiť bunky oxidáciou)
terpény (terpentény) stimulujúce imunitu posilnenie obranných síl
fytosteroly (fytosteriny) protizápalový
saponíny

regulujúce krvný tlak 

znižujú hladinu choresterolu

glukozinoláty 

regulujúce hladinu cukru v krvi 

podporujúce zažívanie

 inhibítory proteáz   vyrovnávajú hladinu hormónov
fytoestrogény  omladzujú bunky ( spomalenie procesu starnutia kožných, tkanivových a mozgových buniek)


Karotenoidy sa nachádzajú v mrkve, paprike, marhuliach, paradajkách, tekvici a ďalších druhoch ovocia a zeleniny.

Flavonoidy sa nachádzajú v citrónoch, grepoch, pomarančoch s červenou dužinou, žltej a červenej paprike, čiernych ríbezliach, čučoriedkach, baze, fenikli, hlávkovom šaláte, čiernych čerešniach, paradajkách a kvalitnom biologickom červenom víne (cca 125 ml denne).

Kyselina fenolová sa nachádza v bielej kapuste, brokolici, paradajkách, paprike, mrkve, ananáse, mandliach a v rôznych druhoch obilia (napr. ovos, pšenica, celozrnná ryža).

Sulfidy sa nachádzajú v pomarančoch, grepoch, citrónoch, rasci, fenikli, aníze, bazalke.

Fytosteroly sa nachádzajú v avokáde, tekvicových a slnečnicových semiačkach, obilných klíčkoch ( napr. pšeničných klíčkoch a oleji z nich), v mandliach, orechoch, nerafinovaných rastlinných olejoch lisovaných za studena (napr. olivový olej z prvého lisu) a v sezamovom semiačku.

Saponíny sa nachádzajú v strukovinách, špenáte, špargli a červenej repe.

Glukosinoláty sa nachádzajú v horčici, chrene, kapuste, brokolici, žeruche záhradnej, reďkovke.

Inhibítory proteáz sa nachádzajú v šošovici, celozrnnej ryži, ovse , hrášku, zemiakoch, mungo fazuliach a výrobkoch z kukurice.

Fytoestrogény sa nachádzajú v ľanovom semiačku, šošovici, ovse, sezamovom semiačku, olivách, tekvicovom semiačku, oleji z pšeničných klíčkov, pšeničných klíčkoch, cesnaku, cibuli, ryži a fenikle.