Čo povedali známe osobnosti v uplynulých 2500 rokoch o konzumácii mäsa

V každej dobe žili ľudia, ktorí upozorňovali na problematiku konzumácie mäsa, mnohí tiež hlásali nutnosť bezmäsitej výživy. Nasledujúce výroky hovoria samé za seba:

Leonardo da Vinci (1452-1519, taliansky umelec, technik a vedec): „Veru je človek kráľom zvierat, veď jeho ukrutnosť presahuje tú ich. Žijeme zo smrti iných, sme ich pohrebiskom!“
„Už v mladom veku som sa zaprisahal, že nebudem jesť mäso. Príde čas, keď budú ľudia nazerať na zabíjanie zvierat rovnako ako dnes na vraždenie ľudí.“

Voltaire (1694-1778, francúzsky filozof a spisovateľ): „To otrasné krviprelievanie, dnes a denne sa odohrávajúce na jatkách a v našich kuchyniach, sa nám už nezdá byť ničím zlým; naopak, považujeme tieto ohavnosti (…) za požehnanie Pána a v modlitbách mu ďakujeme za to vraždenie. Môže však byť niečo odpornejšieho než živiť sa mäsom mŕtvol?“

Lao-c´(asi 604-517 pr. Kr., čínsky filozof): „Buďte dobrí k ľuďom, rastlinám i zvieratám. Ľudia ani zvieratá neprenasledujte, nespôsobujte im utrpenie.“

Buddha (asi 560-480 pr. Kr., indický filozof a osvietenec): „Všetci tvorovia chcú žiť šťastne, žiadny sa nechce stretnúť s nešťastím! Po celý život buďme pomocníkmi iných. Každá bytosť sa vyhýba trýzni, každému je život milý. Ztotožni sa s každým tvorom, nikoho netrýzni a nezabíjaj.“
„Vzdať sa mäsitého jedla znamená ponoriť sa do prúdu smerujúceho k nirváne.“

Empedoklés (asi 483-423 pr.Kr., grécky filozof a prorok): „Vari už neskončíte s tým prekliatym zabíjaním? Nevidíte, že tou zaslepenou nevedomosťou ničíte sami seba?“

Horatius (65-8 pr.Kr., rímsky básnik): „Maj odvahu byť múdrym! Prestaň zabíjať zvieratá! Kto odďaľuje počiatok správneho života, podobá sa roľníkovi čakajúcemu až vyschne rieka, aby cez ňu mohol prejsť.“

Ovidius (43 pr.Kr.-17 n.l., rímsky básnik): „Za čias, ktorým hovoríme „zlaté“, boli stromy plné ovocia, pôda nám poskytovala bohatstvo rastlín a človek nemal ústa poznamenané krvou. Vtáci voľne lietali vo vzduchu, zajac bezo strachu kľučkoval po poli, ryby neboli bezolstnými obeťami ľudí. Nikde nečíhala zrada, nepanovala nespravodlivosť, všade vládol mier. V časoch, ktoré prišli potom, strojci zla opovržlivo hanili jednoduchú, čistú prírodnú potravu a napchávali svoje tučné bruchá pokrmami pochádzajúcimi z mŕtvol. Vtedy sa ľudia vydali na nesprávnu cestu.“

Christian Morgenstern (1871-1914, nemecký básnik a dramatik): „Keby moderný človek musel zvieratá na jedenie sám zabíjať, počet vegetariánov by nesmierne vzrástol.“

František z Assisi (1182-1226, taliansky vedec, zakladateľ františkánskeho rádu): „Boh si praje, aby sme stáli pri zvieratách, ak potrebujú pomoc. V ohrození má každá živá bytosť rovnaké právo na ochranu.“
„Všetky pozemské stvorenia cítia rovnako ako my, všetky usilujú o šťastie. Všetky živé bytosti milujú, trpia a umierajú ako my, všetky články diela všemocného Stvoriteľa sú si rovné, sú to naši bratia.“

Benjamin Franklin (1706-1790, americký vynálezca a politik): „Konzumácia mäsa je nenápadná vražda.“

Albrecht von Haller (1708-1777, švajčiarsky učenec, lekár a spisovateľ):Bezmäsitá strava človeka plne uživí, predĺži mu život a lieči alebo predchádza chorobám pripisovaným hustote alebo nečistote krvi.“

Denis Diderot (1713-1784, francúzsky filozof a encyklopedista): „Čo nemáme dosť potravy, aby sme potrebovali krv? Nepovzbudzujeme ľudí k ukrutnostiam, ak im dovoľujeme vrážať nôž do srdca zvieraťa?“

Móhandás „Mahátma“ Gándhí (1869-1948, indický politik, reformátor, zástanca nenásilného odporu): „Myslím, že duchovný pokrok od nás v určitom okamihu vyžaduje, aby sme prestali zabíjať svojich blížnych kvôli uspokojeniu svojich telesných žiadostí.“
„Myslím, že človek ktorému je daná schopnosť niečo stvoriť, nemá právo ničiť ani to najnepatrnejšie živé stvorenie.“
„Veľkosť a morálny pokrok národa sa dá merať tým, ako zaobchádza so zvieratami.“
„Podľa môjho mienenia je vivisekcia tým najtemnejším zo všetkých temných zločinov, ktorými dnešný človek hreší proti Stvoriteľovi. Radšej sa vzdať života, ako sa vykúpiť utrpením cudzích bytostí.“

Immanuel Kant (1724-1804, nemecký filozof): „Ukrutnosť voči zvieratám odporuje povinnosti, ktorú má človek sám k sebe.“

Jeremy Bentham (1748-1832, anglický filozof a právnik): „Človek by si nemal klásť otázku“ Môžu zvieratá myslieť? Mala by znieť: Môžu zvieratá trpieť? O tom však nie je pochýb, takže pri každej úvahe o duši zvieraťa by sme si mali byť vedomí jeho schopnosti utrpenia.“
„Príde deň, keď zbytok živého tvorstva získa práva, ktoré mu boli rukou tyranov zadržované. Francúzi už prišli na to, že čierna koža nie je dôvodom na vystavenie ľudskej bytosti ľubovôli trýzniteľa. Možno sa jedného dňa príde i na to, že ani počet nôh, chlpatá koža alebo zakončenie krížových kostí nie sú dôvodom k tomu prenechať citlivého tvora takému osudu. Kde leží tá neprekročiteľná čiara? Kde je rozdiel? Snáď v schopnosti chápať alebo hovoriť? Dospelý kôň alebo pes chápu neporovnateľne lepšie nej kojenec deň, týždeň alebo aj mesiac starý. Ale aj keby to bolo inak, čo by to dokazovalo? Otázke neznie“ Dokážu hovoriť? Ale: Dokážu trpieť?“

Johan Wolfgang von Goethe (1749-1832, nemecký básnik a prírodovedec): „Nábožná úcta k nižším tvorom zahŕňa prirodzene aj ríšu zvierat a kladie ľuďom povinnosť ctiť a chrániť bytosti stojace na nižšom stupni ako človek.“

Jean Paul (1763-1825, nemecký básnik): „Spravodlivý Bože! Z koľkých hodín zvieracieho utrpenia spriada človek jedinú slávnostnú minútu pre svoj mlsný jazyk?“

Alexander von Humboldt (1769-1859, nemecký učenec, zakladateľ vedeckej fytogeografie): „Ukrutnosť voči zvieratám sa neznáša so skutočnou vzdelanosťou, nemôže sa vyskytnúť tam, kde vládne učenosť. Je jednou z najtypickejších nerestí nižšieho, nešľachetného národa. Všetky národy sa dnes chovajú k zvieratám viac či menej barbarsky. Je lživé a smiešne ak pri každej príležitosti zdôrazňujú svoju zdanlivo vysokú kultúru a pritom sa každodenne dopúšťajú najohavnejších ukrutností na bezbranných tvoroch, alebo im aspoň ľahostajne prihliadajú. Nemožno sa čudovať, že sa tieto takzvané kultúrne národy ocitajú stále viac na ceste k úpadku.“
„Kde žije jeden lovec, môže žiť desať pastierov, sto roľníkov a tisíc záhradníkov. (…) Kus lúky, ktorá uživí desať ľudí mäsom dobytka vykŕmeného nazbieraným senom, by dobre uživil ľudí stovku, keby bol osiaty prosom, hrachom, šošovicou a jačmeňom.“

Joseph von Görres (1776-1848, nemecký publicista, romantický učenec): „Kto chce prežiť neobyčajný život, ten sa štíti krvavej potravy a nezvolí smrť svojím kuchárom.“

Arthur Schopenhauer (1788-1860, nemecký filozof): „Domnelá bezprávnosť zvierat, bludné domnenie, že naše nakladanie s nimi nemá morálny význam, to je priam odporná hrubosť a barbarstvo. Až keď si ľudia vštepia jednoduchú a nad všetku pochybnosť povznesenú pravdu, že zvieratá sa v podstate od nás nelíšia, prestanú byť považované za bezprávne tvory. Je čas uznať, že rovnako ako ľudia zasluhujú ochranu, a začať si ich konečne vážiť.“
„Svet nie je remeselné dielo, zvieratá nie sú výrobkom pre naše použitie. Nedlžíme im zľutovanie, ale spravodlivosť.“
„Súcítenie so zvieratami je do tej miery spojené s dobrým charakterom, že nikoho, kto je ukrutný k zvieratám, celkom iste nemožno považovať za dobrého človeka.“
„Veru by sa dalo povedať: Ľudia sú pekelníci na zemi, zvieratá duše trpiace v pekle.“

Ralph Waldo Emerson (1803-1882, americký spisovateľ a filozof): „Práve ste sa naobedovali. A akokoľvek sú jatky ohľaduplne ukryté o pár kilometrov ďalej – ste spoluvinníkmi.“
George Sandová (1804-1876, francúzska spisovateľka): „Veľký pokrok vo vývoji ľudskej rasy nastane, až sa z nás stanú bylinožravci a mäsožravci zmiznú zo Zeme. Od okamihu, keď skoncujeme s krvavými hostinami a vojnami, bude na našej planéte možné všetko.“

Jean-Jacques Rousseau (1712-1778, francúzsky filozof, pedagóg a spisovateľ; razil heslo „Späť k prírode!“): „Chuť na mäso nie je človeku daná prírodou, dokazuje to odpor detí proti mäsitým pokrmom. Deti dávajú prednosť rastlinnej potrave, pečivu, ovociu, mliečnym výrobkom a pod. Je nanajvýš dôležité nevyhovárať im pôvodné prirodzené chute a nenavádzať ich na konzumáciu mäsa. Je predsa isté, že výrazní jedáci mäsa sú všeobecne ukrutnejší a divokejší ako iní ľudia.“

Abraham Lincoln (1809-1865, 16. prezident USA): „Zastávam sa práv zvierat rovnako ako ľudských práv. Až tak som celým človekom.“

Richard Wagner (1813-1883, nemecký hudobný skladateľ): „Neviem, ako bude Boh raz hodnotiť moju celoživotnú prácu. V posledných týždňoch som napísal päťdesiat strán partitúry Parsifala a zachránil som život trom psom. Uvidíme, na ktorú stranu sa vychýli miska váh.“
„Pohľad na býka obetovaného bohom v nás vyvolával des, preto je dnešný každodenný krvavý kúpeľ v hygienicky čistých jatkách starostlivo ukrytý pred zrakmi tých, ktorí si pochutnávajú na kuse tela zavraždeného domáceho zvieraťa, upraveného tak, aby ho nebolo možné rozoznať. Od teraz by nám malo záležať iba na tom, aby sme navzdory náboženstvu súcitu, vyznávajúcemu dogmu prospešnosti, položili pevné základy nového zmýšľania. (…) Čo môžeme očakávať od náboženstva, ktoré nemá súcit so zvieratami?“

Sir Isaac Pitman (1813-1897, vynálezca anglickej stenografie): „Pohnútky vegetariánstva by mali byť zdôrazňované viac než je obvyklé, aby sa stali apelom na mravné uvedomenie. Čo by sme nečinili sami, nečiňme ani prostredníctvom iných. Nemám mravné námietky proti tomu, aby som si vyčistil topánky, utrel prach na stole alebo zamietol kanceláriu. Moje city nezraní ako konanie stovky iných prác. Nemohol by som ale poraziť býka, zabiť ovcu či dokonca jahňa, zakrútiť krkom kuraťu. Ak to nedokážem urobiť bez toho, aby som zradil svoje najlepšie city, odmietam nechať to urobiť niekoho za mňa, jeho city by to predsa zranilo rovnako ako moje. Ak pre našu dohodu nehovorí nič iné ako tento dôvod, stačí mi to k tomu, aby som sa zaviazal k bezmäsitému stravovaniu (Z listu Manchesterskej vegetariánskej spoločnosti, 1875).

Henri David Thoreau (1817-1862, americký spisovateľ a filozof): „Nepochybujem o tom, že je osudom ľudského rodu v priebehu pozvoľného vývoja opustiť zvyk pojedania zvierat.“

Fjodor M. Dostojevskij (1821-1881, ruský spisovateľ): „Človeče, nevyvyšuj sa nad zvieratá! Sú nevinné. Ty však svojou povýšenosťou poškvrňuješ Zem a vlečieš za sebou stopy svojej skazenosti.“
„Miluj zvieratá, maj rád každú rastlinu a každú vec! Ak budeš mať všetko rád, v každej veci sa ti zjaví božie tajomstvo a nakoniec objímeš láskyplne celý svet!“

Lev Tolstoj (1828-1910, ruský spisovateľ a kritik spoločnosti): „Keď sa človek vážne a úprimne snaží ísť morálnou cestou, prvé, od čoho sa musí odvrátiť, je pojedanie mäsa. Bez ohľadu na náruživosť, ktorú mäsitá strava prebúdza, je jednoducho nemravná, pretože podporuje vraždenie, čin odporujúci všetkým mravným zásadám.“
„Pojedanie mäsa je pozostatkom najväčšej krutosti; prechod k vegetariánstvu je prvým a najprirodzenejším prejavom osvietenia.“
Vegetariánstvo je kritériom, podľa ktorého možno poznať, či je úsilie o morálnu dokonalosť mienené vážne.“
„Človek môže žiť a byť zdravý bez toho, že by pre svoju obživu zabíjal zvieratá. Ak teda mäso je, je pre uspokojenie svojich chutí spoluvinníkom zabíjania. Také počínanie je nemorálne. Je to také prosté, také nesporné, že nie je možné nesúhlasiť. Pretože však väčšina si ešte stále na mäse pochutnáva, považuje sa to za oprávnené a hovorí sa s úsmevom: Veď pekný steak je veľmi dobrý, s potešením si ho dám na obed. Od zabíjania zvierat k vraždám ľudí je len krôčik, rovnako ako od trýznenia zvierat k mučeniu ľudí.“

Wilhelm Busch (1832-1908, nemecký maliar a básnik): „Skutočná ľudská kultúra začína až vtedy, keď za kanibalizmus platí nielen ľudožrútstvo, ale aj každé pojedanie mäsa.“

Émile Zola (1840-1902, francúzsky spisovateľ): „Vec zvierat staviam vyššie než obavu, aby som nebol smiešny. Je neoddeliteľne spojená so záležitosťami ľudí, a to takou mierou, že každé zlepšenie našich vzťahov k zvieraciemu svetu musí nevyhnutne znamenať aj krok vpred na ceste k ľudskému šťastiu.“

Thomas Alva Edison (1847-1931, americký vynálezca, o.i. žiarovky, fonografu a mikrofónu): „Som vegetarián a tiež antialkoholik, pretože tak môžem lepšie využívať mozog.“
„Absencia násilia vedie k najvyššej etike predstavujúcej cieľ evolúcie. Pokiaľ neprestaneme škodiť iným živým tvorom, zostaneme divochmi.“

Vincent van Gogh (1853-1890, holandský maliar): „Od návštevy na jatkách som prestal jesť mäso.“

Nikola Tesla (1856-1943, chorvátsko-americký fyzik a elektrotechnik): „Prednosť by určite malo dostať pestovanie zeleniny. Myslím, že vegetariánsky spôsob života je odporučeniahodným odklonom od dnešných barbarských zvyklostí. (…) Mnohé ľudské rasy, živiace sa takmer výlučne zeleninou, sa tešia výbornému telesnému zdraviu a sile. (…) So zreteľom na tieto skutočnosti by sme mali vyvinúť maximálne úsilie na zastavenie svojvoľného zabíjania zvierat, ktoré nepochybne znižuje naše morálne hodnoty.“

George Bernard Shaw (1856-1950, írsky dramatik a básnik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru 1925): „Pokiaľ budú ľudia ubližovať, mučiť a zabíjať, do tej doby budú vojny. Ak sme sami žijúcimi pohrebiskami zavraždených zvierat, ako môžeme očakávať ideálne pomery vo svete?“
„Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem! (…) Človek mojej duchovnej intenzity sa neživí mŕtvolami.“
„Sme žijúcimi pohrebiskami zvierat, ktoré sme povraždili kvôli uspokojeniu svojich chutí. Nad plným tanierom sa neúnavne pýtame, či majú zvieratá rovnaké práva ako my. V nedeľu prosím o svetlo, ktoré by ožarovalo novo nastúpenú cestu. Sme presýtení vojnami, nechceme už bojovať, samotné pomyslenie na vojnu napĺňa naše srdcia strachom. A predsa sa sýtime mŕtvolami.
Žijeme ako krkavci, živíme sa mäsom bez ohľadu na bolesť a utrpenie, ktoré tým pôsobíme. Ak pre potešenie či pre zisk nakladáme s bezbrannými zvieratami týmto spôsobom, ako môžeme očakávať svetový mier? Nad nespočítateľnými hrobmi zavraždených prosíme Boha o mier, zatiaľčo hrešíme proti základným morálnym prikázaniam. Naše ukrutnosti však majú následky: vojnu.“

Will Kellogg (1860-1951, americký podnikateľ v potravinárskom priemysle): „Ako je len možné jesť niečo, čo má oči!“

Rudolf Steiner (1861-1925, rakúsky filozof, pedagóg a prírodovedec): „Výžive z ríše rastlín človek vďačí za to, že dokáže vzhliadať k veľkým súvislostiam vecí vymykajúcich sa z hraníc vlastného bytia.(...) Človek voľne a bezstarostne riadiaci svoj život a myslenie ďakuje za svoj nadhľad príklonu k rastlinnej potrave. (…) Pokrok bude závisieť na tom, či dokážeme obmedziť živočíšnu potravu v prospech takej, ktorá nie je spojená s utrpením, napríklad v prospech mlieka. V ľudskej výžive bude stále väčší priestor zaujímať strava rastlinná.“
„Mnohé zvieratá mäso nežerú, napríklad kravy. Keby sme sa pokúsili kŕmiť stádo volov mäsom, asi by sa voly zbláznili.“

Rabíndranáth Thákúr (1861-1941, indický básnik a filozof, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru 1913): „Cesta k dokonalosti: Z lásky ku všetkému živému sa celý národ, kedysi sa živiaci mäsom, vzdal živočíšnej potravy. V histórii ľudstva je to ojedinelý skutok.“

Sven Hedin (1865-1952, švédsky bádateľ): „Nikdy som nedokázal sfúknuť sviečku života, ktorú nedokážem sám znovu zapáliť.“

Max Oskar Bircher-Benner (1867-1939, švajčiarsky lekár a terapeut v odbore výživy, „objaviteľ“ Birchermüsli): „Čím väčší podiel v strave zaujíma mäso a dráždivé potraviny, tým menšia bude výkonnosť, cnosť a fyzické sily národa. V národoch, ktoré dali prednosť výlučne alebo aspoň prevažne rastlinnej potrave, drieme prekvapivý vývojový potenciál. (…) Účinky výživy nie sú obmedzené na jednotlivca, prejavujú sa v rade nasledujúcich generácií.“
Potrava nie je to najdôležitejšie, je však pôdou, na ktorej to najdôležitejšie bude prekvitať alebo hynúť.“

Princ Max von Sachsen (1870-1951, nemecký teológ a reformátor): „Nemali by sme usilovať o miernejší spôsob zabíjania, ale o jeho úplné odstránenie. Čím viac sa budeme snažiť učiniť zabíjanie „humánnym“, tým viac posilníme mäsiarčinu. Skutočne dôslednej ochrany zvierat bude dosiahnuté až keď sa ľudstvo rozhodne prestať zvieratá zabíjať a pojedať.“

Albert Schweitzer (1875-1965, elsaský teológ, hudobník, misionársky lekár, laureát Nobelovej ceny mieru 1952): „Ak sa zasadzujeme za ochranu zvierat, mali by sme sa podľa môjho mienenia úplne vzdať konzumácie mäsa a nabádať k tomu aj iných. Tak to robím ja.“
„Zvyk konzumácie mäsa nie je v súlade s povznášajúcimi pocitmi.“
„Etika je bezbrehá zodpovednosť za všetko živé. Úcta k životu znamená odpor proti zabíjaniu.“
„Kedykoľvek je zviera nútené slúžiť človeku, padajú jeho útrapy na hlavy nás všetkých. (…) Ochrana zvierat je výchovou k ľudskosti.“

Magnus Schwantje (1877-1959, nemecký autor, pacifista a ochranca zvierat): „Je pokrytectvom pokiaľ konzument mäsa zhliada opovržlivo na mäsiara; človek je predsa zodpovedný nielen za to, čo robí, ale aj za to, čo nechá robiť iného.“

Albert Einstein (1879-1955, nemecko-americký fyzik, laureát Nobelovej ceny 1921):Vegetariánsky spôsob života by samotným fyzickým pôsobením na ľudskú povahu mohol mimoriadne priaznivo ovplyvniť osud celého ľudstva.“
„Žijem bez tuku, bez mäsa a bez rýb a cítim sa pritom dobre. Skoro sa mi zdá, že sa človek nenarodil ako dravec.“

Manfred Kyber (1880-1933, nemecký spisovateľ, ochranca zvierat, kritik spoločnosti): „ Ľudská bieda potrvá tak dlho, pokiaľ sa k nebu ponesie nárek zvierat.“
„Zabíjanie samo o sebe vedie k zosuroveniu, avšak práve tak ľahostajnosť voči trýzneniu zvierat i púhe požívanie mäsa má za následok hrubosť, drsnosť, nehľadiac na to, že väčšinou býva spojené s pitím alkoholu. Alkohol a mäso človek zrážajú, robia ho neprístupným k záchvevom vo vesmíre i vo vlastnom vnútre.“

Elly Ney (1882-1968, nemecká pianistka a profesorka hudby): „Už niekoľko desiatok rokov je vegetariánstvo mojou vnútornou záležitosťou, považujem ho za prirodzený spôsob ľudského žitia. (…) Nemôžem pochopiť, že nie je každý priateľ zvierat zároveň vegetariánom.“

Rádžéndra Prasád (1884-1963, indický politik a prezident): „Myslím, že asi ťažko má niektorá iná krajina medzi svojim ľudom toľko vegetariánov zdržujúcich sa mäsa už po generácie – a to nielen preto, že považuje mäsitú stravu pre človeka za nevhodnú, ale tiež za škodlivú pre duchovný rozvoj.“

Theodor W. Adorno (1903-1969, nemecký filozof, sociológ a hudobný skladateľ): „Osvienčim začína tam, kde sa na jatkách hovorí: Sú to len zvieratá.“

Carl Anders Skriver (1903-1983, nemecký filozof, teológ, zakladateľ rádu): „Etika výživy znamená ruky nepoškvrnené krvou a čistotu srdca. O čistote srdca nemožno však hovoriť u nečistého všežravca, ktorého neznepokojujú výčitky pri vedomí krutých zločinov páchaných denne v kresťanskom svete na zvieratách len pre jeho potravu.“

Isaac Bashevis Singer (1904-1991, americký spisovateľ, laureát Nobelovej ceny za literatúru 1978): „Všetko čo súvisí s vegetariánstvom je nanajvýš dôležité, pretože pokiaľ budeme jesť mäso, nebude na svete mier.“
„Často sa hovorí, že ľudia jedli mäso odjakživa, ako by to mohlo ospravedlniť, že ho jeme i dnes. Podľa takejto logiky by sme nemali ľuďom brániť zabíjať iných, veď to tak robia odjakživa.“
„Všetci sme tvorovia boží. Prosíme o milosť a spravodlivosť zatiaľčo naďalej pojedáme mäso zvierat usmrtených z našej vôle, ako sa to zlučuje? Keď človek zabíja zvieratá pre svoju potravu, zostáva jeho vlastná túžba po spravodlivosti na pol ceste. Prosí Boha o zľutovanie, sám ho ale neposkytuje. Akým právom teda dúfa v milosť božiu? Je nespravodlivé a úplne zbytočné očakávať to, čo sami nie sme ochotní poskytnúť.“
Vegetariánstvo je môj svetový názor. (…) Aj keby celý svet začal zrazu jesť mäso, som a zostanem vegetariánom, je to môj protest proti stavu sveta. Byť vegetariánom znamená nespolupracovať, postaviť sa proti súčasnému behu vecí. Atómová sila, hlad, krutosť – je nutné protestovať, zaujať vlastné stanovisko. Mojou dôslednosťou je vegetariánstvo, to považujem za významné.“

Elias Canetti (1905-1994, bulharský spisovateľ, laureát Nobelovej ceny za literatúru 1981): „Bolí ma, že nedochádza k povstaniu zvierat proti nám, k povstaniu tých trpezlivých bytostí, kráv, oviec, všetkého dobytka, ktorý sa nemôže oslobodiť z nášho jarma. Predstavujem si rebéliu šíriacu sa z jatiek do celého mesta. (…) Potešilo by ma i víťazstvo jediného býka, vyhadzujúceho do vzduchu nariekajúceho „hrdinu“ toreadora a s ním celú arénu lačniacu po krvi. Milšie by mi ale bolo povstanie miernych, trpezlivých obetí – oviec a kráv. Nerád by som popieral, že sa to môže stať, že sa pred nimi budeme raz triasť.“

Luise Rinser (1911-2002, nemecká spisovateľka): „Krutý život a umieranie jatočných zvierat sú našim očiam skryté. V jednej chvíli je to ešte zviera, v ďalšom okamihu rozporcované mäso: naša potrava. Náš spôsob kanibalizmu...“
„Hinduisti a budhisti mäso nejedia. Prečo asi? Pretože vedia, že i v zvierati prebýva „atman“, boží dych. Zviera je prejavom Boha. (…) Ešte dlho bude trvať kým ľudstvo pochopí, že nielen všetky národy sveta sú národom jediným, ale že ľudia, rastliny a zvieratá tvoria spolu „božiu ríšu“ a že osud jedného je osudom všetkých.“

O. W. Fischer (1915-2004, nemecký herec): „Prečo nejem svojich bratov? Jednoducho mám zmysel pre rodinu, to je to celé. Niekde musí začínať stud.“