Navigácia: Výživa podľa piatich elementov

Čínska filozofia dlhého života

Márny pokus získať z nepravej matérie pravé zlato je len jedným z príkladov snahy o technický pokrok na Západe, ktorá rozhodujúcim spôsobom formovala vývoj našej civilizácie. V Číne to bola snaha o nesmrteľnosť alebo aspoň o skutočne dlhý život, ktorá priniesla hojnosť kultúrnych vymožeností, medzi nimi aj TCM a jej dietetiku. Za tento vývoj môže Čína poďakovať taoizmu, ktorý svoje znalosti čerpal z pozorovania prírody a z porozumenia kozmickým súvislostiam.

Jednu z hlavných tém taoizmu tvorí náuka o zmenách. Tá uvádza, že v celom kozme neexistuje statický stav; všetko je stále v pohybe. Ak sa nám zdá nejaký stav statický, jedná sa len o to, že proces vzniku či zániku prebieha tak pomaly, že ho nemôžeme vnímať. Ak by sme pozorovali pár rokov nejaký kameň alebo pohorie, javili by sa nám statickými, pretože by nedošlo k žiadnej viditeľnej zmene. Nejakú zmenu by sme zreteľne zaznamenali až po omnoho dlhšom čase, z čoho vyplýva, že príroda má celkom iné poňatie času ako my.

My ľudia takisto podliehame stálemu procesu zmien a čo prinesie budúcnosť, je v podstate neisté. Aby unikli tejto existenčnej neistote, skúsili ľudia určiť zákonitosti, podľa ktorých dochádza k zmenám. Ak chápeme, akým spôsobom k zmenám dochádza, možno ich predvídať, vykalkulovať, čím strácajú moment prekvapenia. Strach z neistoty je v ľudskom bytí dôležitým motorom, ktorý tvorí filozofiu, náboženstvo, kultúru a technický pokrok.

Taoizmus vzniklo v Číne ako následok túžby spasiť sa pred hrôzami ľudského bytia – pred nešťastím, chorobou a smrťou. Rozvoj múdrosti a poznania pôvodu bytia, to boli ciele žiakov taoistického majstra Lao-c´. Po dlhý čas museli byť prevádzané duševné cvičenia k dosiahnutiu veľkej duševnej zrelosti, o ktorú sa títo ľudia snažili. Znovuzrodeniu bol prisudzovaný menší význam ako v buddhizme, ktorý sa v Číne objavil až päťsto rokov po Kristovi. Najvyšším cieľom taoizmu bolo dosiahnuť nesmrteľnosť alebo aspoň vysoký vek. Tomuto zámeru boli podriadené všetky ďalšie potreby. Pôvodne slúžila snaha o dlhý život nadriadenému cieľu – práci na osvietení. Postupom času si však filozofia dlhého života vytvorila svoju vlastnú dynamiku. Osvietenie ustúpilo do pozadia. Dosiahnutie vysokého veku v plnom zdraví sa stalo účelom samo o sebe, stalo sa utkvelou predstavou Číňanov, dôkazom čoho sú nespočetné zdravotné cvičenia meditatívneho a liečebno-gymnastického charakteru. Jednou z najznámejších metód je tchaj-ťi-čchüan. Ostatné terapeutické prostriedky TCM ako akupunktúra, bylinná a stravovacia terapia a predovšetkým diagnostika boli týmto vývojom rozhodujúcou mierou ovplyvnené. Myšlienka dlhého života kládla vysoké nároky na diagnostické schopnosti lekárov. Cieľom bolo nedopustiť, aby k vzniku ochorenia vôbec došlo. To však ide ruku v ruke s rozsiahlymi vedomosťami o príčinách chorôb.

Lekárske vedomosti a skúsenosti sa dedily z generácie na generáciu a boli strážené ako poklad. Táto tradícia, dôsledok politickej a sociálnej štruktúry Číny, podporovala síce to, že do náuky neboli pridávané cudzie prvky a že sa predávala z generácie na generáciu, ale lekárskemu zabezpečeniu celého národa neposlúžila.

Prevencia, najvyšší zákon TCM, vyžaduje veľkú zručnosť, čo sa týka včasného rozpoznania procesu ochorenia. Ešte dnes dokáže lekárska diagnostika rozpoznať choroby, či lepšie povedané, nerovnováhy, skôr, než sa vôbec objavia vážne príznaky. Nahmataním pultu na zápästí na šiestich rôznych miestach v dvoch rovinách možno presne stanoviť diagnózu dvanástich orgánov a celkovej konštitúcie človeka. Presné posúdenie jazyka – farby, tvaru, vlhkosti a pohyblivosti, takisto farby a druhu povlaku – je ďalším významným diagnostickým prostriedkom. Aby bol celkový obraz úplný, kladú sa pacientovi otázky a diagnostikuje sa tvár i celé telo. Toto je praktický postup, ktorý predchádza naordinovaniu terapeutických stravovacích rád pre prevenciu alebo odstránenie ochorení.

Včasné rozpoznanie chorobných zmien však predpokladá ešte niečo iné: iný uhol pohľadu. Žalúdok nie je chorý až vtedy, keď bolí. Než začnú bolesti žalúdka, prebieha proces ochorenia už roky. Než dôjde k infarktu, trpí dotyčný dlhý čas obtiažami ako napr. poruchami spánku či vnútorným nepokojom, ktoré zreteľne poukazujú na ochorenie srdca. 60% nemeckého obyvateľstva sa sťažuje na poruchy spánku, vnútorný nepokoj, nevoľnosť, zápchu, nadváhu, únavu, nesústredenosť a iné, takzvané funkčné poruchy. Na všetky tieto problémy existujú tabletky. O skutočnú príčinu ťažkostí sa sotva kto zaujíma a súvislosť medzi počiatočným banálnym príznakom a neskoršou závažnou chorobou väčšinou nie je rozpoznaná. Tradičná čínska diagnostika nerobí v tohto ohľade žiadne zázraky, pýta sa len na pôvod obtiaží a hľadá súvislosti. Aby tieto súvislosti mohli byť pochopené, je dôležité osvetliť si čínsky spôsob posudzovania ľudského tela.


Copyright©2002 Eugenika (preložené z češtiny)